Všimol som si v tráve niečo zvláštne a myslel som si, že je to len lano, ale keď som sa pozrel bližšie, vykríkol som od hrôzy.

Všimol som si niečo veľmi zvláštne vo svojej záhrade. Najprv som si myslel, že vidím ležať v tráve lano – dlhé a skrútené, akoby ho niekto úmyselne pustil. Ale potom ma napadla myšlienka: „Čo ak je to had?!“

Srdce mi bilo ako o závod. Rýchlo som schmatol telefón, odfotil som to a poháňaný adrenalínom som sa rozhodol priblížiť sa. Každý krok bol ťažký – uvedomenie si, že by to mohlo byť nebezpečné, bolo jednoducho príliš desivé.

Ale keď som sa konečne priblížil a pozrel sa bližšie, premohla ma skutočná hrôza…

Ukázalo sa, že to nebolo ani lano, ani had.

Predo mnou sa pomaly plazil stĺp, ako som neskôr spočítal, asi 150 húseníc! Pohybovali sa v jednom rade, natlačené k sebe, akoby nasledovali neviditeľného vodcu.

Netušil som, že niečo také je vôbec možné, nieto ešte v mojej záhrade.

Kam išli? Prečo ich bolo toľko? Tieto otázky ma stále trápia. Existujú teórie, že kolektívny pohyb húseníc by mohol odradiť predátorov. Alebo by im napríklad mohol uľahčiť hľadanie potravy.

Alebo možno týmto spôsobom šetria energiu. Tie vpredu uvoľňujú cestu a tie za nimi musia vynaložiť menej energie.

Máte predstavu, odkiaľ prišli a kam smerovali?